nedeľa 5. októbra 2014

Trpím, teda som

Trpím, teda som. N. Berdjajev.

Každý človek sa akémukoľvek utrpeniu snaží predísť. Cieľom života je predsa šťastie, utrpenie je naopak útokom na naše bytie.

Ako mohol Berdajajev toto celé otočiť?

Jeho krajan a súčasník, básnik Ivanov hovorí, že príčinou utrpenia je zlo - zlo je proti bytiu, život sa preto zlu bráni a sila života sa teda meria podľa schopnosti premôcť zlo. Táto sila, táto schopnosť u kresťana rastie.

Dostojevskij píše: "Svedomie človeka sa rodí v utrpení".

V tom sa javí Berdjajevov výrok zrozumiteľnejší. "Kto objavil vo všetkom, aj v utrpení, ruku Nebeského Otca, pochopil pravú hodnotu sveta. A kto objavil, že aj on sám dokáže mať hodnotu spasiteľa pre druhých, že trpí, pre druhých, objavil najvyšší stupeň svojho bytia".

L. da Vinci vyjadril na obraze Posledná večera toto: Kristus hlása: "Jeden z vás ma zradí"(Mt, 26,21). Stretáva sa so zlom vo svojom najbližšom okolí. Neodporuje, skloní hlavu a prijíma túto skutočnosť. Vie totiž, že aj toto zlo je v rukách Otca a že skrze neho sa dosahuje najvyššie dobro. Kristus tu objavuje samého seba ako Spasiteľa sveta.

Utrpenie sa vie skrze Krista premeniť na lásku - a to cez obetu. Ak obetujeme to, čo je nám nepríjemné, na akýkoľvek úmysel, zrazu sa nám utrpenie začne javiť v úplne inom svetle. Bude mať význam.

Len Kristus vie oživiť mŕtveho, vdýchnuť život do hliny, uzdravovať, vyháňať zlých duchov, očistiť človeka od hriechu. Vieme teda, že utrpenie tu na zemi nezabíja, a súčasne vo viere veríme, že toto utrpenie vedie ku šťastiu a sláve. Lebo len cez bolesť a sebazaprenie sa rodí  niečo čisté a ušľachtilé.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára